Nevidiaca Ivetka: „Vodiace psy sú plnou súčasť môjho života“

Každej psine je raz koniec – aj tej, ktorá súvisí s výchovou našich psíkov. Sestry Suri a Sansa k nám pricestovali až z Fínska, aby sa pod starostlivým okom Zuzky a Janky pripravili na prestup do vyššieho levelu. Jedna z nich, Suri, bude našou chovnou sučkou.  

Sansa zase nastupuje do výcviku, aby sa o niekoľko mesiacov stala vodiacim psom. Na tmavú Molly starostlivo dozerala a slušnému správaniu ju učila vychovávateľka Danka. Všetky tri dobrovoľníčky sa s nostalgickým úsmevom rozlúčili so svojimi zverenkami a my im srdečne ďakujeme za to, že naše psie slečny priviedli do psej dospelosti.

Súčasťou nášho eventu 24. júna bolo aj spoločné šantenie s Bielou bandou v záhrade ÚNSS. Nemalo konca-kraja a unavené psy aj ich vychovávatelia vďačne zasadli ku  koláčikom a najmä k mufinovej torte s jednotkou na najvyššom poschodí. Nastala chvíľa veselo-vážna. Patrila našej hosťke, Ivetke z Nitry, ktorá je hrdou držiteľkou jedného z našich vodiacich psov Henryho.

Pre všetkých našich dobrovoľníkov – vychovávateľov sme zariadili kontakt s realitou. Vychovať psa je jedna vec, vycvičiť druhá a odovzdať ho nevidiacemu tá najdôležitejšia. Ivetka, dnes už čerstvá seniorka, prišla na svet s vrodeným glaukómom. Neskôr pri nehode prišla aj o druhé, zdravé oko. Pre niekoho by to znamenalo koniec, pre Ivetku – bojovníčku   začiatok. Popasovať sa s osudom, vziať život do vlastných rúk. Krehké žieňa sa stalo masérkou a odpracovalo 40 rokov v nitrianskej nemocnici ako masérka. Pred 28 rokmi urobila po dlhej úvahe neľahké rozhodnutie. Požiadala o vodiaceho psa. Jej život aj fungovanie 3-člennej rodiny nabralo nový rozmer.

Náš Henry je už Ivetkin štvrtý psí spoločník. Jeho predchodcami boli Cora, Ajka a Ivor. Čo pes, to iná nátura. O psích charakteroch, veselých aj náročných chvíľach s vodiacim psom a predovšetkým o funkciách, ktoré plní psí spoločník v dňoch aj nociach nevidiaceho rozprávala hosťka spontánne a otvorene. Zazneli slová aj o ojedinelých striktných zákazoch vstupu so psom do dopravného prostriedky či sťažnostiach, že pes, čuduj sa svete, pĺzne. Naši vychovávatelia sú medzi prvými ľuďmi, ktorí vstupujú do života vodiaceho psa. Uvedomujú si to, aj preto sústredene vnímali každé slovo a kládli otázky, ktoré potrebujú na dopísanie úplného príbehu. Príbehu, na konci ktorého je dvojica, ktorej sa spolu lepšie kráča životom: nevidiaci a jeho vodiaci pes.