Krisztián, náš nový vychovávateľ, je novinár. Sériou článkov o vlastných skúsenostiach predstavuje v Denníku N a jeho maďarskej verzii Napunk prvý rok v živote labradora, ktorý sa má stať vodiacim psom. O Bryi tak číta celé Slovensko.
Po bolestivom odchode nášho psa sme sa s partnerkou rozhodli kontaktovať niekoľko výcvikových škôl pre vodiace psy a prihlásiť sa za dobrovoľníkov, ktorí vychovajú šteniatko. Pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím je pre moju partnerku, ktorá je očná lekárka, súčasťou jej povolania, a môj výnimočný vzťah k psom ma predurčil na to, aby som sa skôr či neskôr začal venovať výchove psov na serióznejšej úrovni. Zakrátko sme dostali pozitívnu odpoveď od jedného bratislavského združenia, a tak sa pred pár týždňami stala súčasťou nášho života Brya, šteniatko labradora krémovej farby.
Napunk teraz v spolupráci s občianskym združením Psi na život spúšťa sériu článkov, v ktorej by som chcel predstaviť, aký je život s nie každodenným šteňaťom a koľko dobrodružstiev človek zažije, kým sa z malého chlpatého klbka stane zodpovedný pomocný pes, ktorý vykonáva serióznu prácu.
Výchova šteňaťa a skutočný výcvik vodiacich psov sa od seba vo veľkej miere líšia. Šteniatka zveria približne do veku jedného roka dobrovoľníkom, aby ich vychovali. Ich úlohou je naučiť ich čistotnosti, správať sa v byte pokojne, neničiť nábytok a nežobroniť o jedlo. Dobrovoľníci šteňatá navykajú na najrozličnejšie situácie z ľudského sveta, napríklad aj na hromadnú dopravu.
Cieľom je, aby sa zo šteňaťa stal pokojný, ľahko ovládateľný, poslušný mladý pes, ktorý je zároveň sebavedomý a vyrovnaný, k ľuďom je pozitívny a dokáže sa učiť nové veci. Ak sa to podarí dosiahnuť a aj zdravotný stav psa je vyhovujúci, po roku sa môže začať so serióznym výcvikom.
Za dobrovoľného vychovávateľa sa môže prihlásiť ktokoľvek, no nezaškodí, ak má záujemca aspoň aké-také skúsenosti so psami a vie sa skamarátiť s myšlienkou, že psa, ktorého vychoval, nech mu už akokoľvek prirástol k srdcu, bude musieť po roku vrátiť.
Najdlhšie sa na Slovensku venuje výcviku vodiacich a iných pomocných psov Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy, no takejto činnosti sa venujú aj iné združenia. Občianske združenie Psi na život vzniklo v roku 2020 a úzko spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Je členom Európskej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (EGDF), nedávno požiadalo aj o prijatie do Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov (International Guide Dog Federation).
Keď som dorazil do Karlovej Vsi, do sídla Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), na dvore ma privítala veľká kopa chlpatých stvorení: členovia „bielej bandy“, ktorí tesne pritisnutí jeden k druhému odfukovali na prestretej deke a nemali ani tušenia, že dospeli k dôležitému míľniku svojho života: v tento deň ich od seba oddelia a zveria dočasným majiteľom, dobrovoľným vychovávateľom psov.
Od profesionálnych cvičiteľov vodiacich psov sme dostali rýchle know-how, na čo máme počas prvých dní dávať pozor. Okrem dobrých rád nám venovali aj niekoľko desiatok kíl psieho žrádla a rozličné pomôcky, ktoré sú pri výchove psa potrebné okamžite: vôdzka, obojok, kefa, hračky; a aj také, ktoré sa hodia neskôr ako náhubok a postroj. Sotva dvojmesačné šteniatka sú ešte také drobné, že by sa v postroji pre psa takmer stratili.
Po inštrukciách nám predsedníčka občianskeho združenia Psi na život Katarína Kubišová ukázala drobca krémovej farby s červeným obojkom: túto sučku nám zveria a spolu s mojou partnerkou ju musíme počas nasledovných 10-12 mesiacov navigovať, aby splnila svoje poslanie, teda aby sa z nej raz stal spoľahlivý vodiaci pes. Vzal som ju na ruky a začala ma okamžite všade oblizovať. Rovnako sa „predstavila“ aj mojej partnerke, s ktorou sa stretla na druhý deň. V minulosti som nemal skúsenosti s labradormi, ale teraz už chápem, prečo sa hovorí, že sú to tie najpriateľskejšie psy na svete.
Našej zverenkyni sme meno nevybrali my, čo je v poriadku, veď sme len prechodní majitelia. Zvykom je, že každý pes z jedného vrhu dostane meno začínajúce sa rovnakým písmenom. Z názvu „biela banda“ už možno vydedukovať, že v tomto prípade to bude písmeno B – sučka, ktorá nám bola zverená, dostala dobre znejúce meno Brya (zároveň je to latinský názov pre druh kvitnúceho kríka, ktorý pochádza z oblasti Karibiku).
Členovia vrhu sa dosť rozutekali, jeden z nich sa dostal do Fínska a ja som sučku, ktorá mi bola zverená, priniesol do Maďarska, do obce Szőny pri meste Komárom. Celá banda sa však pri spoločných aktivitách znovu zjednotí.
Pri písaní tohto článku som si trochu prekvapene uvedomil, že šteniatko je u nás sotva tri týždne. Je to prekvapivo krátky čas na to, o koľko narástlo a ako vo vývoji pokročilo odvtedy, ako k nám prvýkrát napochodovalo do obývačky.
Pribrala takmer tri kilá a do výšky sa naťahuje jedna radosť.
Brya sa počas uplynulých 21 dní stala prakticky čistotnou, čo znamená, že vždy si sadne pred vchodové dvere, keď jej treba kakať, a pomaly si zvykne aj na to, že aj menšie záležitosti si musí vybaviť vonku. Nehody sú už čoraz zriedkavejšie. Absolútne sa nám osvedčilo, keď na seba s partnerkou zakričíme „pes sa zdvihol, utekaj s ním von!“, ako aj metóda odmeňovania po tom, ako sa vonku vyprázdni.
Pomaly ju začíname učiť aj povely „cikaj“ a „urob“. Hoci sa môže zdať trochu zvláštne, aby pes robil na povel aj svoje potreby, v budúcnosti to bude veľmi dôležitá a užitočná schopnosť. Predstavme si, že majiteľ so zrakovým postihnutím sa musí niekam ponáhľať, povedzme do práce, a jeho pes chce zastať na každom rohu a vykonať potrebu. Nie je to len nepohodlné, ale môže to byť aj nebezpečné.
Práve preto sa musí šteňa postupne naučiť, aby malú a veľkú potrebu vykonalo na začiatku prechádzky, ideálne na trávniku (v Nemecku majú napríklad psy zakázané vykonávať potrebu na chodník).
Brya sa učí mimoriadne rýchlo. V uplynulých dňoch sme zaviedli a snažíme sa dôsledne dodržiavať pravidlo brány, čo znamená, že si sadne pred bránu alebo pred dvere a počká, aby sme nimi prešli prví my.
Podobným spôsobom prebieha aj kŕmenie: povelom „sadni“ ju usadíme, potom si pomaly, veľmi pomaly k nej čupneme a položíme pred ňu misku. Ona pritom v ideálnom prípade pokojne sedí a žrať začne až po tom, čo dostane signál. Toto ukazuje nasledujúce video, hoci vidieť aj to, že tento manéver so žrádlom sa nie vždy vydarí na prvý raz.
Spomínaný signál je v našom prípade „klik“, ale môže to byť aj krátky povel, napríklad YES, ktorý vyslovíme vyšším hlasom. Podstatné je, aby si pes tento signál spojil s pozitívnou vecou či odmenou, zvyčajne s maškrtou za odmenu.
Kliker z umelej hmoty, kovovej časti a gombíka na pružine sa dá zavesiť na kľúčenku, je to jednoduchá pomôcka za pár drobných, no dokáže zázraky: ľahko a efektívne naučíme psa (a väčšinu zvierat) takmer všetkému, dokonca bez akéhokoľvek nútenia alebo trestu.
Výcvik psa pomocou klikera prebieha tak, že klikneme a potom mu dáme odmenu; toto opakujeme v určitých časových úsekoch, hoci aj počas viacerých dní. Ak si myslíme, že pes si už spojil signál s odmenou, výmenou za kliknutie a odmenu môžeme od neho aj niečo očakávať. Napríklad klikneme (a, samozrejme, odmeníme ho) len vtedy, keď sa na nás pozerá. Je to vyslovene vítané, keďže pozeranie sa je základom všetkej spoločnej práce, teda už samo o sebe si zaslúži odmenu.
Ako sa však dá touto metódou naučiť psa napríklad to, aby si na povel sadol bez toho, aby sme mu predtým tlačili zadok na zem (teda aby sme ho nútili)? Je to jednoduché, počkajme, kým si sadne sám od seba a v tej chvíli kliknime. Maškrtu môže dostať aj neskôr, je však veľmi dôležité, aby sme klikerom vystihli vhodnú chvíľu, pretože zviera tak rýchlejšie pochopí, čo od neho chceme.
Keď už začína tušiť, že jedlo dostane len vtedy, ak si položí zadok na zem, k očakávanému správaniu môžeme pridať aj povel: sadni alebo čokoľvek iné.
Rovnako môžeme mladého „učňa“ navigovať aj tak, aby ostal dlho pokojne sedieť (najskôr klikneme, keď pokojne sedí tri sekundy, potom päť, potom desať atď.), teda aby ostal na mieste. Týmto spôsobom dokážeme pomerne rýchlo dosiahnuť aj to, aby pred nami neutekal do domu, aby sa nevrhol na žrádlo, teda aby v pokoji čakal na povel.
Základom výcviku pomocou klikera je pozitívne posilnenie. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o psychológiu, môže byť táto metóda známa ako operačné podmieňovanie, ktorú pôvodne vypracoval behaviorista a psychológ B. F. Skinner.
O tom, ako sa dá aplikovať operačné podmieňovanie, respektíve pozitívne posilnenie čo najefektívnejšie počas trénovania zvierat bez trestu, napísala Karen Pryorová, cvičiteľka delfínov a behaviorálna biologička, mimoriadne napínavú a úspešnú knihu s názvom Don’t Shoot the Dog (v českom preklade: Svého psa nestřílejte!).
Kniha cituje, ako filozof Gregory Bateson, ktorý pracoval pár rokov v delfináriu, tvrdil, že operačné podmieňovanie je systém, pomocou ktorého môžeme komunikovať s cudzími druhmi. Isté je, že ak pes pochopí podstatu klikera, oveľa skôr pochopí, čo od neho očakávame, ako keby sme mu donekonečna opakovali len „sadni“, „ľahni“ atď.
Pes spočiatku nemá ani potuchy, čo znamená vyslovené slovo, teda k akému správaniu či pohybu si má priradiť daný povel, a tak je spočiatku bezradný a nerozumie tomu, čo sa od neho očakáva. Ak však platí klik = jedlo a správny pohyb alebo správanie = klik, je to jazyk, ktorý si psy osvoja za krátky čas.
Všetko to, samozrejme, neznamená, že v každom prípade stačí len pozitívne posilnenie a že niekedy nie je potrebná regulácia. Zasiahnuť musíme, keď Bryi po večeroch prepne, pobehuje po obývačke ako zmyslov zbavená a poskakuje ako orangutan, pričom túži obhrýzať nielen naše prsty, ale vrhá sa aj na našu tvár, aby to isté robila aj s naším nosom.
V takýchto prípadoch môže na istý čas pomôcť poťahanie za ucho, odstrčenie nabok, prípadne pritlačenie k zemi, no oveľa rozumnejšie a z dlhodobého hľadiska efektívnejšie riešenie je, ak sa pokúsime odviesť pozornosť premotivovaného klbka hoci aj tým, že mu ponúkneme namiesto ruky, nosa, papuče či starej mamy jeho obľúbenú hračku: „Tu máš, toto môžeš hrýzť!“
Alebo ak ani toto nepomôže, môžeme odviesť jeho pozornosť aj niekoľkými cvikmi. Labrador sa našťastie pri vidine maškrty veľmi rýchlo upokojí a je ochotný spraviť takmer hocičo.
Sila kliknutia sa naozaj ukázala vtedy, keď sme s pomocou trénerky organizácie Psi na život Kataríny Kubišovej nedávno trénovali s Bryou v nákupnom centre v Bratislave. Malá chovankyňa musela spracovať množstvo nových a úplne „cudzích“ vnemov, no predsa sa dokázala sústrediť. Akokoľvek bol pre ňu rozptyľujúci faktor zaujímavý, kliknutie dokázala vyfiltrovať aj v najväčšom ruchu a okamžite si ku mne prišla po svoju „odmenu“.
Takto sme ju navykli, aby nás ani v prostredí bohatom na podnety neťahala a šla podľa možností pri našich nohách v normálnom tempe. Ak hoci len na chvíľu povolila napínajúca sa vôdzka, prišiel klik a potom maškrta.
S Bryou sme sa už prechádzali a trénovali v najrozličnejších prostrediach a všade podávala skvelý výkon. Už ju zvlášť nevystraší ani pes štekajúci za plotom, rovnako si zvykla na zvuk vysávača a prechádzajúceho nákladného vlaku.
Najefektívnejšie jej vieme vštepiť odvahu tak, že keď sa zľakne, neutekáme pred „hrozbou“ a skôr ju posmeľujeme, aby sa nebála a preskúmala to zblízka a pochopila, že to strašidlo v skutočnosti pre ňu nepredstavuje skutočné nebezpečenstvo.
Samozrejme, stalo sa už aj to, že v nej odvaha prekypela a sama sa vydala na objavnú cestu po našej ulici, teda v prostredí, ktoré pre ňu bolo už známe. Tu nereagovala ani na privolanie.
Odvtedy vychádzame na ulicu už len s vôdzkou a privolanie trénujeme intenzívnejšie v neznámom prostredí, kde viac poslúcha. Podstatné je, že keď na privolanie pribehne späť, vždy ju musíme vychváliť až do neba a odmeniť ju.
Moderní tréneri psov nedajú dopustiť na metódu pozitívneho posilnenia a aj podľa mňa dokáže zázraky. Známi, respektíve náhodní milovníci psov, ktorí nás pravidelne na ulici alebo v obchodoch obkolesia, sú vždy prekvapení, keď im porozprávam, čo všetko už Brya dokáže vo svojom mladom veku. S klikerom je to možné.
A milá vec na záver: Brya, malá záhradníčka, ide polievať. Je dôležité, aby sa oboznámila s predmetmi z rozličných materiálov (okrem textilu aj s umelou hmotou, kovom, drevom atď.), ktoré sa neskôr naučí zdvihnúť zo zeme a podať ich svoju majiteľovi.
Zadajte váš email a s potešením vám budeme posielať novinky o nás – PsinaNEWS.
Domov
Podporte nás