Ako Lucka objavila Ameriku vo Fínsku

Medzinárodná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou aktivít nášho občianskeho združenia. S členskými organizáciami v rámci medzinárodnej IGDF, Európskej EGDF či medzinárodnej iniciatívy Service Dog Breeders Fellowship si vymieňame nielen skúsenosti a najnovšie poznatky, ale aj psov a šteniatka.
O našich blízkych vzťahoch so susedmi, českou Mathildou a maďarskou Baráthegyi Vakvezető Kutya Iskola, už určite viete. Stáli s nami pri zrode našej organizácie a naši prví psi pochádzajú práve z Čiech a Maďarska. Kto by však bol povedal, aké posilnenie spolupráce prinesie narodenie našich „Áčok” s fínskou školou Opaskoirakoulu. Dve z našich deviatich šteniatok putovali práve do Fínska, kde, ak všetko pôjde dobre, budú zaradené do tamojšieho chovu vodiacich psov. Aby sa vo Fínsku nezabudlo, odkiaľ šteniatka pochádzajú, Fíni sa rozhodli dať im typické slovenské mená. Ajka a Azor tak už nastúpili do programu „výchova” v Helsinkách. A čím iným ako šteniatkami by sme za naše dve štvornohé radosti mohli dostať zaplatené! Šteniatkovský barter tak do Fínska leteli na konci októbra uzavrieť naše cvičiteľky Janka s Luckou.

Pracovnú cestu sa cvičiteľky rozhodli využiť aj na spoznanie fínskej školy, jej spôsobu práce a diskusie o spoločných témach chovu, výchovy a výcviku vodiacich psov. Minna Leppälä, ktorá má vo Fínskej škole vodiacich psov pod palcom chov a tak trochu „spískala“ výmenu šteniatok, pripravila pre naše dievčatá  bohatý program a sprevádzala ich pri jednotlivých aktivitách. Cvičiteľky pozorovali fínskych kolegov pri hodnotení šteniat vo výchove. Išlo o deväťmesačných súrodencov a aké milé prekvapenie: Janka s Luckou otestovali aj našich štvormesačných chlpáčov Ajku a Azora. Za svojimi staršími kamarátmi nijako nezaostávali a my môžeme hrdo skonštatovať, že vo Fínsku nás príkladne reprezentujú.

Stretnutie s cvičiteľmi školy dalo príležitosť prizerať sa začiatočným fázam výcviku Axela – krásneho kríženca labradora so zlatým retrívrom s úžasnou pokojnou povahou. Absolvoval cvičenia na platforme aj tréningovú prechádzku mestom či obchodom s potravinami. Nasledovala ukážka fínskej verzie „traffic training”, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výcviku a učí psa správne reagovať na pohybujúce sa blížiace auto, bicykel či kolobežku.

Riaditeľ fínskej Opaskoirakoulu sprevádzal Slovenky novou budovou výcvikovej školy, ktorá okrem priestorov pre cvičiteľov, psov či šteniatka zahŕňa aj veterinárnu ambulanciu a spermobanku. Služby veterinára využívajú nielen psy v jednotlivých programoch školy, ale aj klienti, ktorí môžu navštíviť veterinára so svojím vycvičeným psom. Spermobanka je jedna z najväčších vo Fínsku a uskladňuje množstvo dávok semena nielen vodiacich psov – jej služby vyhľadávajú aj bežní chovatelia psov. Vďaka tomu fínska škola dokáže získať dodatočný príjem na svoje fungovanie.

Posledný deň návštevy patril pracovnej prechádzke s jednou zo sučiek, ktorá čoskoro nastúpi do výcviku. Posúdenie vhodnosti bolo o to náročnejšie, že momentálna požiadavka klienta znie na psa vodiaceho, asistenčného a takého, ktorý upozorní na klesajúcu úroveň cukru v krvi. A to teda už naozaj nie je ľahká úloha.
Záver pobytu bol venovaný príprave našich nových štvornohých posíl na cestu na Slovensko. Čierna sučka Suri a žltá Sansa sa idú s cvičiteľkami ponaháňať do neďalekého lesíka a Janka s Luckou dúfajú, že sa šteniatka unavia dostatočne na to, aby ich preprava lietadlom prebehla bez problémov.

V letiskovej hale si posádka rozložila malé piknikové stanovisko a dve rozkošné hrajúce sa šteniatka pútali pozornosť okoloidúcich aj personálu Finnair. Počas letu boli Suri a Sansa o čosi hlasnejšie, ako by sa bežnému pasažierovi mohlo páčiť, ale po pristátí sa našťastie nik nesťažoval a letušky sa na výpravu stále usmievali. Z viedenského letiska naše dve malé radosti putovali rovno do rúk vychovávateliek Janky a Zuzky.

A ako hodnotí cestu naša cvičiteľka – juniorka Lucka? „Pre mňa to bolo také malé „objavenie Ameriky”. Po prvýkrát v živote som videla priestory školy dokonale upravené do posledného detailu tak, aby spĺňali požiadavky na prácu so psami. Veľkosť školy, počet zamestnancov, psov či spôsob financovania sa nedá porovnávať s našou malou organizáciou. O to viac si však uvedomujem, že v Psi na život som na správnom mieste. Možno nemáme dokonalé priestory a podmienky na cvičenie vodiacich psov nemusia byť na Slovensku ideálne, ale som medzi ľuďmi, ktorí myšlienke pomáhať nevidiacim prostredníctvom vodiaceho psa venujú svoje srdce, energiu, čas a odhodlanie. A preto nám to klape.“

Obrovské KIITOS (ĎAKUJEM po fínsky) patrí Minne, ktorá bola sprievodcom počas celého pobytu – neúnavne odpovedala na otázky našich cvičiteliek a aj vďaka nej budú mať na túto pracovnú cestu tie najkrajšie spomienky.

Srdečne ďakujeme darcom z portálu ľudiaľuďom vďaka ktorým sme mohli naše dievčatá vyslať do Fínska, aby priviezli dve psie nádeje na úlohu maminu budúcich psích pomocníkov.