Účelový chov vodiacich psov – základ spoľahlivej práce so psím partnerom

Čo teda predchádza výchove, výcviku a odovzdaniu vodiaceho psa nevidiacemu?

Úplne prvým krokom je účelový chov – teda cielený výber a párenie chovných psov, ktoré majú zdravotné aj povahové predpoklady zvládnuť túto náročnú úlohu.

Najčastejšie využívanými plemenami sú labradorský a zlatý retríver, nemecký ovčiak a ich vzájomné krížence.

Čo znamená účelový chov

Ide o cielený chov určitého plemena so zameraním na jeho budúce využitie. Napríklad labradorský retríver môže byť chovaný na poľovné účely, športové súťaže, spoločenské účely, výstavy, terapiu – alebo ako vodiaci pes.

Každý chovateľ sa zameriava na iné vlastnosti:

• pri poľovnom využití sa vyberajú najmä aktívne psy s vysokým temperamentom a ochotou aportovať a plávať,
• pri výstavnom type je jednou z priorít vzhľad, teda „exteriér“,
• pri účelovom chove vodiacich psov je dôležitá ľahká ovládateľnosť a vyrovnanosť, za ktorými sa skrýva bezproblémové zvládanie rôznych, aj stresujúcich, situácií a vynikajúce zdravie.

Zaujímavosťou je, že v účelovom chove vodiacich psov sa nekladie dôraz na štandardy plemien podľa FCI. Pre dosiahnutie vhodných vlastností sa dokonca využíva aj účelové kríženie medzi plemenami.

V čom je význam účelového chovu

Takýto chov výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že šteniatko sa v budúcnosti stane spoľahlivým vodiacim psom. Zároveň má pozitívny dosah na welfare samotných psov, pretože jeho vrodená povaha a temperament zodpovedá úlohe, pre ktorú sa narodilo.

Príklad:

• labrador s veľmi vysokým temperamentom a vášňou pre vodu a donášanie by sa musel pri práci vodiaceho psa veľmi ovládať, čo by znižovalo jeho welfare.
• naopak, poľovník by nebol spokojný s pokojnejším a rozvážnym labradorom z účelového chovu vodiacich psov, ktorý sa niekedy aj mlákam na chodníku radšej vyhne.

Kritériá výberu

Do účelového chovu sa dostanú len psy, ktoré spĺňajú prísne podmienky. Hodnotí sa:

• zdravie – bez chronických ochorení (napr. alergie, opakujúce zápaly očí, uší, kože, choroby vyžadujúce dlhodobé branie liekov), bez dysplázie bedrových a lakťových kĺbov, bez chorôb očí, srdca, nervovej sústavy a iných,
• povaha – vysoká ochota spolupracovať, schopnosť rýchlej regenerácie po strese, primeraná citlivosť tela, sústredenosť, vyrovnanosť, adaptabilita na nového človeka aj prostredie, nízky lovecký pud a bez akýchkoľvek náznakov agresivity voči ľuďom alebo iným zvieratám.

Ako funguje účelový chov vo svete a u nás

Spoločnou prioritou všetkých organizácií, ktoré majú účelový chov vodiacich psov, je welfare chovných psov aj ich potomkov. Po ukončení produkčného obdobia chovných psov a sučiek, vo veku asi 4 – 6 rokov, dožívajú svoj život v rodinách dobrovoľníkov ako bežní domáci maznáčikovia.

Režimy fungovania účelového chovu sú rôzne. Chovné zvieratá sú umiestnené:

• trvalo v špeciálnom chovnom centre, kde sa o ich zdravie a welfare starajú veterinári, zamestnanci aj dobrovoľníci,
• v rodinách dobrovoľníkov, ktorí ich do špeciálneho chovného centra privedú iba na naplnenie ich úlohy,
• v rodinách dobrovoľníkov, kde sa uskutočňuje aj pôrod a odchov šteniatok,
• v rodinách dobrovoľníkov, pričom na pôrod je sučka premiestnená do domácnosti k skúsenému dobrovoľníkovi alebo pracovníkovi, kde prebieha aj odchov šteniatok. Tento model využíva aj naša organizácia.

Organizácie s účelovými chovmi často navzájom spolupracujú, aby si vo svojich kolóniách zachovali genetickú variabilitu, ale zároveň si zachovali aj typ psa, ktorý je na prácu vodiaceho psa vhodný. Organizácie si vymieňajú šteňatá, chovné sučky a psy či mrazené semeno.

V rámci IGDF sme so spriatelenými organizáciami (Mathilda, Baráthegyi Vakvezető Kutya Iskola, Opaskoirakoulu) rozhodli založiť skupinu Service Dogs Breeders Fellowship. Zadefinovali sme minimálne spoločné zdravotné štandardy kladené na chovné zvieratá a zdieľame si informácie o povahe psov. Všetko evidujeme v medzinárodnom registri pracovných psov IWDR. Táto databáza slúži pre chovateľov na vkladanie údajov o vrhoch, zdraví a povahových vlastnostiach psov. Na základe údajov z databázy sa dá okamžite zistiť nielen príbuznosť jednotlivých psov, ale aj vhodnosť ich spojenia po zdravotnej aj povahovej stránke.

Úspešnosť a selekcia

Účelový chov je z krátkodobého hľadiska náročnejší na čas a financie, ako nákup šteniat od bežného chovateľa. Napriek tomu mnohé organizácie zaoberajúce sa odovzdávaním vodiaceho psa nevidiacemu klientovi investujú do účelového chovu, ktorý prináša benefity z dlhodobého hľadiska.

Niektoré organizácie mali možnosť dlhodobo paralelne pracovať so psami z účelového chovu aj so psami kúpenými z bežných chovov. Pri uplatnení rovnako prísnych selekčných kritérií bol rozdiel v úspešnosti obrovský:

• z bežného chovu labradorského retrívera sa vodiacim psom stalo 10 – 20 % jedincov,
• z ich účelového chovu úspešnosť stúpla na 50 – 75 %.

Ďalšie benefity využívania psov z účelového chovu a ich prísnej selekcie sa ukážu pri sledovaní úspešnosti programu z dlhodobého hľadiska. Napríklad psy, ktoré sú svojou vrodenou povahou vhodnejšie na prácu vodiaceho psa, je možné cvičiť kratšie a vynaložiť menšie prostriedky a úsilie na ich úspešné prejdenie programom. U týchto psov je zriedkavejšie, že sa vyskytnú problémy v ich práci alebo správaní, keď pracujú s klientom. To má výrazný benefit vzhľadom na bezpečnosť a spokojnosť klienta, ale aj ekonomickú výhodu – organizácia nemusí vynaložiť veľké prostriedky na podporu dvojice alebo prípadné nahradenie psa iným, ak je nutné menej vhodného psa vyradiť už počas pracovného života.

Investovanie do účelového chovu je teda z dlhodobého hľadiska výhodné pre všetkých zainteresovaných – psa, klienta aj organizáciu a profesionálov v nej pracujúcich.

Ani účelový chov však nedokáže zabezpečiť, že všetky psy budú vhodné na to stať sa vodiacim psom. Tie, ktoré na túto úlohu vhodné nie sú, však rozhodne nezostávajú „bokom“. Často nachádzajú uplatnenie ako terapeutické psy, záchranári alebo rodinní spoločníci. Každý pes dostane šancu na uplatnenie a prežitie plnohodnotného života.