O výcviku kôz, lám a sliepok alebo Ako sa Darinka zahľadela lame do očí

Čech RNDr. František Šusta, PhD., tréner zvierat s medzinárodným kreditom a autor odborných, vedeckých a popularizačných materiálov, nás prijal na svojej farme. Zdieľal s nami  poznatky a skúsenosti s pozitívnymi metódami tréningu.

U priekopníka moderného tréningu

Každé zviera je iné. Dokonca aj tie z účelových chovov, aký máme my. Čo pes, to jedinečná bytosť a individuálny prístup. Pri všetkých však uplatňujeme metódy pozitívneho posilňovania. Nie je to len o maškrtách – je to o vzťahu, porozumení, zabezpečení welfare. Príležitosť absolvovať tzv. Kozo-lamo kemp u priekopníka moderného tréningu zvierat bola pre nás výzvou. Kurzy nie sú návodom na drezúru. Účelom je naučiť sa navnímať zviera,  akceptovať ho a prispôsobiť sa jeho potrebám. Pre našu Darinku, cvičiteľku vodiacich psov a ekonómku v jednej koži, bola táto skúsenosť nezabudnuteľná. Možnosť posilniť svoje trénerské zručnosti a naučiť sa pozerať na psa vo výcviku novou optikou využila na maximum. A vôbec neprekážalo, že sa to učila na lamách a kozách 😊.  

Nauč kozu separovať odpad

„Kozy či lamy sa od našich prácechtivých labradorov líšia spôsobom motivácie,“ približuje Darinka poznatky z kempu. „Na človeka sa neviažu tak tesno. Preto je ich výcvik výzvou na trpezlivosť, kvalitnú prácu s klikerom aj vynaliezavosť.“ Na minifarme obklopenej stromami boli doma zvedavé kozy a dve ešte zvedavejšie lamy. Prešli už základným výcvikom – každá bola naučená na svoj kliker, mala svoje rekvizity aj osvedčený spôsob oddychu medzi úlohami. „Zvláštne bolo, že kozy sa nám nepozerali do očí. Naše labradory očný kontakt vyhľadávajú. Pri každej sme vopred stanovili cieľ výcviku, ako účastníci sme sa postupne striedali,“ opisuje Darinka. Kozu, ktorá vedela dvíhať téglik zo zeme, mali účastníci kurzu naučiť hodiť ho do  vedierka. „Toto bola spočiatku pre mňa nesplniteľná úloha!“, neskrýva úžas naša účastníčka. Avšak – podarilo sa. „Koza, ktorá nás vôbec nepoznala, bola ochotná pracovať za hrsť granúl. Pokračovala aj po neúspešných pokusoch s krátkymi pauzami na oddych.“ Ďalšie kozičky sa učili prejsť plynulo neznámu trasu pomedzi prekážky.

Krk nasledoval telo

Hnedá alpaka menom Bebe využila prestávku, prekĺzla pomedzi bráničku a začala uháňať po cvičisku. Pripomínala bezstarostného pubertiaka s dlhým krkom, ktorý sa pohyboval nezávisle od tela, a zvedavo si všetko obzeral. Jeho pozornosti neunikli ani účastníci campu. „Pribehol bližšie a po jednom si nás obzeral a očuchávať.“ Darinka opisuje moment miernej hrôzy: „Keď sa dostal ku mne, priblížil hlavu tesne k mojej tvári a pozeral mi do očí. Jeho oči boli krásne.  Veľké, tmavé, s dlhými mihalnicami. Zvedavo si ma obzerali. Zatajila som dych. Pre strach aj pre  nezvyčajnosť tejto chvíle. Nemávam často interakcie s cudzími zvieratami rovnako vysokými ako som ja. A jeho pohľad priamo do očí bol uhrančivý. Tá chvíľa trvala večnosť. Nato mi Bebe  odfrkol vzduch do tváre, obrovské telo sa otočilo na odchod, avšak oči boli stále zabodnuté do mojich. Krk napokon konečne otočil hlavu, nasledoval telo a odvial lamu smerom k ďalším objektom záujmu.“

Tanec aj uterák pre lamy

Biela dáma menom Žuzu bola pokojná, vyžarovalo z nej niečo nadpozemské. Úloha znela: naučiť ju na vôdzke tanec pomedzi rozostavané kužele a potom, už bez vôdzky, tanček zopakovať. Manipulácia s ňou bola jemnučká, pomalá, meditatívna. „Hnedý Bebe, to bola iná káva,“ spomína Darinka na svojho obdivovateľa. „Mladý, plný energie, pochábeľ s kučeravým čírom na hlave. Úlohou preňho bolo kopať do lopty či dvíhať uterák. Za opakovaný úspech dostal jedlo. Neúspechy ho frustrovali až tak, že prestával pracovať. Na povel „na hanbu!“ odklusal k vyhradenej doske so špeciálnymi granulami – pri nej pooddychoval.“  

Premiéra „chickencampu“

Prvý experimentálny camp Františka Šustu pre sliepky a prepelice bol s našou účasťou. Zámerom bolo pomôcť pripraviť tento formát pre verejnosť a vychytať technické „muchy“. „Bola to pre nás obrovská česť,“ neskrýva potešenie Darinka. „Aj k sliepkam sa tu pristupuje v súlade s welfare, s čím Psi na život úplne súznie.“ Sliepky a prepelice predtým neboli vôbec cvičené, úloha bola o to zložitejšia. Keďže nešlo o cicavce, všetky naše vedomosti a zručnosti sa zdali byť nedostačujúce. No naučte sliepku ďobnúť do targetu (farebný papier) za odmenu v podobe skvelého zobu z misky! „Ukázalo sa, že sliepky a prepelice sa po krátkom čase unavia a stratia  záujem o interakciu.“ Darinka rekapituluje: „Prepelice nám navyše namiesto do farebných papierov ďobali do prsteňov, tak sme ich premenovali na straky 😊. Ako víťazstvo vnímame, že  zopár zverenkýň sa nám podarilo naučiť ďobať do tagetu za odmenu.“

Camp bol pre naše účastníčky dobrou príležitosťou na potvrdenie krokov, ktorými kráčame pri práci s našimi zverencami. Dôležité je:

1. spoznať zviera, ktoré sa chystáme cvičiť – jeho potreby, etológiu, prirodzené správanie,
2. pomenovať, čo má byť výsledkom výcviku,
3. stanoviť čiastkové kroky výcviku, 
4. vybrať pomôcky potrebné na výcvik,
5. viesť výcvik systematicky a odovzdávať si informácie,
6. reagovať včas a v prípade potreby upraviť spôsob či miesto výcviku,
7. rešpektovať welfare zvierat a zabezpečiť im dostatočnú regeneráciu.

Zopár slov o hostiteľovi: František Šusta je členom Českej a Slovenskej etologickej spoločnosti a ďalších odborných organizácií združujúcich trénerov zvierat.  V rokoch 2008 až 2017 pracoval ako špecialista tréningu zvierat v Zoo Praha a momentálne pokračuje v tejto práci ako profesionálny tréner zvierat „na voľnej nohe“.