Forrest

Forrest.  Labradorský retríver žltej farby sa narodil v januári roku 2020 a pochádza z českej organizácie Mathilda. Prvý rok svojho života prežil u sympatických vychovávateľov v Prahe. Jeho špecializovaný výcvik mali na starosti cvičiteľky Katarína a Janka, ktoré zaznamenali jeho voľnú predstavovačku takto:

„Ahoj, volám sa Forrest. Nie, nie Gump. Aj keď s týmto sympatickým hrdinom mám možno pár spoločných čŕt. Som pokojný typ. Skoro až flegmatik. Dokážem robiť príjemnú spoločnosť rodine mojej trénerky, ležať si pri nej v peliešku, alebo pod stolom v reštaurácii, takmer o mne nevedia. Ale ak treba ísť do akcie, snažím sa. Som poctivý žiak, chcem robiť správne veci. A myslím, že sa mi darí dobre. Viem už vodiť trénerku tak dobre, že to skúšame aj „naslepo“. Viete, naši tréneri si v poslednej fáze špecializovaného výcviku naozaj zakrývajú oči, aby vedeli, kde máme rezervy, a kde ešte treba v tréningu pridať. Mám rád deti a vždy sa rád dám pohladkať. Len sa prosím, vždy spýtajte mojej trénerky, či môžete. 🙂 Tak to by bolo niečo málo o mne… Majte sa! Ako by povedal Forrest: „Ja bežím…..“

Učím sa obliekať postroj vodiaceho psa.
Asistujem pri výcviku mojich mladších kolegov.
So svojou cvičiteľkou usilovne trénujem, ale aj dobieham socializáciu.
Vo voľnom čase mám rád prechádzky a hru s inými psami.
Zoznamujem sa so svojou budúcou majiteľkou, ktorú budem sprevádzať životom.
Poctivo sa pripravujem na skúšku, teraz už s cvičiteľkou „naslepo“.
Relaxujem pred skúškou.
Zložil som skúšku pred komisiou a hrdím sa titulom vodiaci pes.

Forrestov život v našej organizácii sme zhrnuli do troch videí. V prvom si môžete pozrieť, kde žijú vodiace psy v tréningu, čo robia vo voľnom čase. Druhé video zachytáva postup Forrestovho tréningu a je doplnené komentármi v titulkoch. V treťom videu uvidíte ako sa vycvičený vodiaci pes Forrest zlaďuje so svojou konečnou majiteľkou a ako sa im spolu krásne žije a vodí.

Naša misia „vytvárať zohrané dvojice, ktorým sa lepšie spolu kráča životom“ bola vo Forrestovom prípade úspešná.

Z jej zavŕšenie ĎAKUJEME vychovávateľom z Mathildy za jeho výchovu, cvičiteľkám za jeho výcvik, Super zoo za krmivo a pomôcky, prispievateľom do zbierky Štvornohé oči a ostatným finančným darcom za dofinancovanie ostatných nákladov spojených so vznikom tejto skvelej dvojice.

Forrest, nech sa ti v Trebišove dobre vodí!  

Po necelom roku spolužitia sme dostali od majiteľky takýto krásny list:


„Pred vyše 40 rokmi som si prečítala knihu Ema a ja. Už vtedy som mala slabší zrak, no všetko som zvládala sama, dokonca som sama aj cestovala. Pomyslela som si však , že až sa raz naplní predpoveď lekárov a prídem o zrak, tak si určite zabezpečím takého úžasného psa, ako bola Ema, ktorá pomáhala nevidiacej slečne. Postupom rokov sa môj zrak zhoršoval a tak som minulý rok začala vážne uvažovať nad tým, že si zabezpečím vodiaceho psa. Niekoľko mesiacov som zvažovala pre a proti, nakoľko bývam v bytovke. Mám rada čistotu a bála som sa zápachu a všadeprítomných chlpov. Moje obmedzenia však boli veľké aj preto, že som mala problém nájsť aj vchod do bytovky. Stávalo sa, že som aj dva týždne nebola vonku. Mám deti, no chcela som ich zaťažovať čo najmenej, jednak preto, že majú svoje povinnosti, no takisto som bola od malička povzbudzovaná k čo najväčšej samostatnosti. Tak som sa rozhodla, že si skúsim aj ja vybaviť vodiaceho psa. Moja rodina bola z tohto rozhodnutia nadšená a mala som ich plnú podporu. Obrátila som sa na úniu nevidiacich a o niekoľko mesiacov ma navštívila pani Janka z organizácie Psi na život. Pricestovala z Bratislavy. Bola milá a kládla mi otázky ako napr aká je moja výška a váha a rýchlosť chôdze keďže som po autonehode a v tej dobe som chodila s pomocou francúzskej barle. Približne o dva mesiace nastal ten čas a zavolala ma na stretnutie s mojim budúcim psíkom. Bolo potrebné zistiť, ako sa k sebe hodíme. Bola som vo veľkom napätí, zvedavá aký bude. Bolo to fantastické. Bol to krásny kapučínkový labrador. Pripadal mi veľký ale zároveň milý a krotký. Forrest už bol vycvičený, no ja som tiež potrebovala tréning. Nebolo to jednoduché a miestami sa mi zdalo, že som pri ňom strašne nešikovná, no postupne som sa zlepšovala. Približne o tri mesiace mi Forresta priniesli domov. Nasledoval ďalší výcvik v mojom vlastnom prostredí. Dnes ma už Forrest sprevádza kamkoľvek potrebujem a je to úžasné. Bez problémov nakúpim, navštívim kaderníctvo, moje deti a lekárov. Forrest úplne zmenil môj život. Za to ďakujem Katke H. , Katke K. a Janke K. z občianskeho združenia Psi na život, ktoré mi vycvičili takého úžasného pomocníka.“

Ďalší naši zverenci

Buďte informovaní Zadajte váš email a budeme vás pravidelne informovať o novinkách v našej organizácii. Zadajte váš email a s potešením vám budeme posielať novinky o nás - PsinaNEWS.
Váš email