Ako zabezpečiť welfare vodiacich psov?



Ak má vodiaci pes splnené všetky fyziologické a psychické potreby, hovoríme o stave welfare. No čo ak ho tréning na jeho budúce poslanie nebaví či dokonca stresuje? Čo ak sa bojí v prostredí rušného mesta, alebo jednoducho nevie odolať lístiu vo vetre a beží za ním namiesto sústredenia sa na vedenie svojho trénera alebo nevidiaceho pána? Všetky odpovede na to, ako zabezpečiť čo najlepšie welfare vodiacich psov pri ich výcviku aj v bežnom živote vás čakajú v nasledujúcich riadkoch.

Môže byť výcvik psa welfare?

Takéto slovné spojenie síce nie je správne (vysvetlenie nájdete v tomto článku), ale vhodnými metódami výcviku vieme významne ovplyvniť welfare psa. Na to, aby sme s výcvikom mohli začať, je však potrebné vedieť posúdiť, či má pes zabezpečené prirodzené potreby, vrátene možností psychohygieny. Pes je síce veľmi tolerantný tvor (oproti napr. exotickým zvieratám) a je schopný zvládnuť výcvik aj bez naplnených potrieb, ale nie dlhodobo.

Výcvik psa by nemal byť považovaný za nadštandard, ale mala by to byť  súčasť kvalitnej starostlivosti o akéhokoľvek psa. Eticky vedený tréning (vrátane tréningu ošetrenia so súhlasom) zlepšuje welfare psa, psychicky ho stimuluje a zlepšuje vzťah k človeku. Ak je však tréning vykonávaný neeticky, môže welfare psa narúšať.

Welfare vodiacich psov

Nie každé šteniatko, ktoré predurčili stať sa vodiacim psom, sa ku takejto kariére aj prepracuje. Výber vhodného jedinca je základným predpokladom na to, aby sa z neho mohol stať kvalitný vodiaci pes,  ktorého welfare bude na vysokej úrovni. 

Na fotografii sú dve čierne šteniatka labradora. Jedno sa pozerá do ponad objektív na človeka a druhé sa v pozadí hrá s hračkou. teraz ešte nikto nevie ktoré z nich bude mať vhodnú povahu na vodiaceho psa.

Aby vodiaci pes dokázal zvládnuť všetky obmedzenia a požiadavky, ktoré sa na neho pri práci kladú, jeho psychický aj fyzický stav musí byť tomu prispôsobený. Preto sú dôležité účelové chovy, v ktorých sa chovajú psy s predispozíciami na túto prácu, akými sú nižší temperament, nižší záujem o lov, či vysoký záujem o spoluprácu s človekom. Počas práce so šteniatkami a mladými psami je dôležité, aby tréner vodiacich psov vedel správne posúdiť, ktorý pes nemá dostatočné vrodené predpoklady na prácu vodiaceho psa, teda kedy nedokážeme primeranými výcvikovými metódami zabezpečiť aj kvalitnú prácu psa aj jeho welfare. Takýto pes sa nemá stať vodiacicm psom, pretože nebude poskytovať svojmu nevidiacemu pánovi adekvátnu pomoc a bude sám trpieť kvôli nízkej úrovni welfare.

Metódy použité na socializáciu vodiaceho psa a jeho výcvik taktiež vplývajú na welfare. Záleží však len na etike trénera, pre ktoré sa rozhodne.

Požiadavky IGDF pri príprave vodiacich psov

Od čoho sa teda odraziť, keď chceme zabezpečiť welfare psa pri jeho výcviku? Odpovede na takéto otázky prináša Medzinárodná federácia pre výcvik psov – IGDF (International Guide Dog Federation), ktorá stanovila určité štandardy na správne zaobchádzanie s vodiacimi psami.  IGDF vyžaduje, aby sa so psami zaobchádzalo humánne a s dôrazom na welfare psa počas celého života – od novonarodeného šteniatka až po vodiaceho psa na dôchodku.

Aké výchovné metódy požaduje IGDF

IGDF hovorí o etickom a ohľaduplnom zaobchádzaní so psami. Metódy výchovy a výcviku vodiacich psov musia byť prispôsobené s ohľadom na welfare psa.

Pri tréningoch psov IGDF požaduje využívať pozitívnu motiváciu psa v čo najväčšej možnej miere. Je to podobné ako s ľuďmi. Pochvala nás ľahšie posunie vpred, ako strach z fyzického trestu.

Tieto princípy by mal dodržiavať každý, kto so psami v rámci organizácie pracuje. Či už si ho do opatery zoberie vychovávateľ, dobrovoľník, tréner alebo klient, zásady IGDF by mal bezpodmienečne rešpektovať.

Mladá žena drží na rukách šteniatko a láskavo sa na neho pozerá. štenaitko sa tvári veľmi spokojne.

Nie každé šteňa môže byť komisár Rex (:D :D)

IGDF požaduje, aby bol z výcvikového programu vyradený každý pes, ktorého welfare nedokážeme zabezpečiť. Takéto psíky sa potom dostanú do bežnej opatery, zmenia kariéru a budú vykonávať inú, pre nich vhodnejšiu prácu, alebo odchádzajú na dôchodok.

Dobrým príkladom na vyradenie z programu môže byť šteniatko, ktoré už od ranného veku nevie zvládať stresové situácie napriek tomu, že sa s týmto problémom snažili tréneri pracovať. Takýto psík by svojmu budúcemu, zrakovo znevýhodnenému pánovi veľmi nepomohol. Ba naopak, mohol by ho dostať do životu ohrozujúcej situácie, a to je niečo, čo sa vodiacemu psovi, jednoducho, nemôže stať. Zároveň by sám bol v neustálej nepohode vzhľadom na stresové situácie, ktorým sa pri práci vodiaceho psa nedá vyhnúť, čo je neprípustné. Tým by bolo vážne narušené jeho welfare.

Iným príkladom je hyperaktívny psík, ktorý je veľmi chtivý do práce a fantasticky ľahko sa učí, ale nedokáže sedieť pár minút v pokoji. Takýto psík by sa síce ľahko naučil plniť povely a cviky potrebné pri vodení, ale nebol by svojmu pánovi dobrým spoločníkom, keďže súčasťou práce vodiaceho psa je veľmi často „pokojné ničnerobenie“ – čakanie na autobus, oddychovanie v kancelárii, trpezlivé sedenie, kým pán zaplatí za nákup. Extrémna chtivosť do práce a vysoká energia by neboli využité, psík by bol frustrovaný a pravdepodobným výsledkom by bolo problematické správanie ako ventil, prípadne aj zdravotné problémy. Takže psík by určite nemal zabezpečené welfare ako vodiaci pes, no mohol by byť napríklad skvelým psom na vyhľadávanie drog.   

Dodržanie 5 slobôd psa u vodiaceho psa

IGDF štandardy určujú požiadavky aj na vzdelávanie trénerov vodiacich psov. V rámci neho by tréner okrem výcvikových metód mal byť oboznámený s 5 slobodami psov, metódami pozitívneho posilňovania, posudzovaním reči tela a správania psa s dôrazom na posúdenie jeho stresu.

Pri pravidelných auditoch škôl sa IGDF venuje posúdeniu etických a humánnych princípov zaobchádzania so psami od prvého momentu príchodu audítora do výcvikovej školy. Počas celého auditu objektívne pozoruje, ako sa ľudia správajú ku psom.  V histórii IGDF boli organizácie, ktoré práve v dôsledku nedodržiavania týchto zásad a nedostatočného zabezpečenia welfare psov prišli o členstvo a akreditáciu IGDF.

Kto zabezpečí zlepšovanie welfare vodiacich psov?

IGDF zriadila celú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá welfare vodiacich psov (všetkých psov v programoch výcvikových škôl). Skupina nastoľuje otázky, diskutuje a navrhuje riešenia pre čo najlepšie zabezpečenie welfare psov pri ich dôležitom pracovnom poslaní. Štvornohí chlpáči predsa pomáhajú ľuďom na dennej báze, za čo by si každý jeden z nich zaslúžil nielen zlatú medailu, ale aj našu úctu.

Pracovná skupina IGDF združuje medzinárodných odborníkov z oblasti práce s vodiacimi psami a inými asistenčnými psami, ale aj veterinárov a odborníkov na správanie psov. Skupina prezentuje ich zistenia a odporúčania na fórach IGDF a ovplyvňuje tak prax využívanú pri práci s vodiacimi psami a ďalšiu tvorbu a úroveň štandarov IGDF v oblasti welfare psov.

Každý vodiaci pes teda môže mať zabezpečené welfare, ak tí, ktorí s ním pracujú a ktorí ho vlastnia, chcú jeho welfare zabezpečiť. Existujú zákony, štandardy a množstvo vzdelávacích možností, ktoré nám ukazujú cestu k zabezpečeniu welfare aj u pracovného psa, akým je vodiaci pes. V konečnom dôsledku je však na človeku, ako sa ku zvieraťu zachová. Uvedomme si, že nie len vodiaci pes, ale aj akékoľvek iné živé stvorenie dýcha, cíti, teší sa, smúti a najmä chce žiť dôstojný život.

Spoločná fotografia na zemi sediacich vysmiatych cvičiteliek a vychovávateliek s dvoma budúcimi vodiacimi psami.

Zdroje:

štandardy IGDF

Pejskárium.cz #71 Welfare – Lucia Kotianová

Buďte informovaní Zadajte váš email a budeme vás pravidelne informovať o novinkách v našej organizácii.
Váš email